Relácia Čo ja viem má za sebou už desať skvelých ročníkov, ktoré boli plné zaujímavých, ťažkých, ale aj ľahších otázok. S jednou z tvorcov relácie Alexandrou Blanarovičovou sme sa rozprávali o tom, ako otázky vznikajú.
„Otázky sú vždy originálne, buď vychádzame z niečoho aktuálneho, čo sa deje, alebo z klasických učebníc základnej školy, z predmetov stredných škôl, najmä gymnázií a potom sú zaujímavosti,“ hovorí.
Pomoc
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Rok od roka sa zdokonaľujú a na jednej strane je ťažšie vymýšľať samotné otázky, ale potom aj ťažšie na ne odpovedať pre súťažiacich. „Prvé roky boli otázky omnoho ľahšie. Za tých 11 rokov sme to vycibrili a snažíme sa pýtať na veci nie prvoplánovo. Aby to ľudí inšpirovali k tomu, aby si dopozerali odpoveď. Nikdy sa nepýtame priamočiaro. Viac sa hráme so slovami,“ vysvetľuje.
Prísna kontrola odpovedí
Musia si dávať pozor aj na to, aby sa otázky neopakovali a aby boli správne. Niekoľkokrát odpovede overujú z niekoľkých strán a zdrojov. „Minulý rok sme mali fór, že trinásta otázka bola zapeklitá. To boli najťažšie otázky z predošlých ročníkov. Otázky musia byť vtipné, zrozumiteľné, správne po gramatickej stránke, edukatívne, zaujímavé a nemôžu byť nudné. Ale aj také, ktoré sme sa v škole učili,“ povedala Alexandra Blanarovičová.
Nie je to vôbec ľahké, lebo pre jeden diel musia vyrobiť 50 otázok a k tomu štyri odpovede. „Niekedy vyrábame 18 dielov, niekedy 15 alebo 12. Niekedy sa nám stane, že keď vymýšľame tie možnosti, zistíme, že je to správne. Čiže my ako tvorcovia to nielen dáme dokopy, ale preverujeme to aj na šesťkrát. Je to veľmi ťažké,“ dodala.
RTVS online
Ak by ste chceli byť súčasťou relácie Čo ja viem aj vy a ísť si zahrať do študentského kotla, môžete sa hlásiť TU.
